2013: Hlavne nech nejde príliš rýchlo!

Spomína cyklistický šampión, ktorému v detstve po zrážke s nákladným autom lekári amputovali časť pravej nohy.

Pamätáte si prípravy na štart časovky na Tour de France 2013?

Už v marci som vedel, že pôjdem ako predjazdec v 11. etape. Prebiehala veľmi intenzívna komunikácia s organizátormi z A.S.O., všetko veľmi dôkladne ladili zástupcovia spoločnosti Škoda Auto, ktorá bola pre moju účasť kľúčová. Nikto presne nevedel, čo nás čaká. Napriek tomu sme sa dostali do fázy, že som bol k dispozícii aj medzinárodným médiám. S jednodenným predstihom som odcestoval do Francúzska, ale na mieste sa všetko zadrhlo.

Organizátori sa vás báli pustiť na trať, že? Paradoxne pre vašu mimoriadnu výkonnosť...

Išlo o jubilejný 100. ročník Tour de France, na ktorý bola upriamená obrovská pozornosť. O desať rokov skôr štartoval ako predjazdec pri prológu v uliciach Paríža rakúsky lyžiar Hermann Maier. Ale vtedy trať merala šesť a pol kilometra. V mojom prípade išlo o 33 kilometrov z Avranches k Mont Saint Michel. Určiť časový harmonogram bolo náročné. Riešili sa bezpečnostné aspekty, pretože na trati tradične jazdila reklamná karavána. A reálne hrozilo, že by som ju dobehol. Preto sa organizátori zdráhali ma na trať vôbec pustiť. Obávali sa, že pôjdem príliš rýchlo.

Prežívali ste dianie pred štartom intenzívne?

Veril som, že ma nakoniec na trať pustia. Ale nemalo zmysel si zbytočne zaťažovať hlavu, aj tak som konečný verdikt nemohol ovplyvniť. Chcel som podať najlepší výkon, akého som schopný. Športový aspekt bol pre mňa dôležitý. Rozjazd som absolvoval na trenažéri na parkovisku medzi ostatnými autami. Bolo to veľmi hektické. A prichádzali informácie, že pôjdem, potom zase, že nepôjdem... Bol to naozaj zmätok. Nebolo to nič príjemné, ale veľké životné momenty prinášajú aj takéto situácie.

Čo nakoniec organizátorov presvedčilo?

Veľkú úlohu určite zohrala Škoda Auto ako jeden z hlavných sponzorov. A potom médiá. Išlo o prvý štart hendikepovaného športovca na Tour, hoci v úlohe predjazdca. Francúzska televízia vysielala už od rána špeciálne štúdio k Tour de France a pred 11. etapou bola moja účasť hlavnou témou. Ako hosť bol v štúdiu jeden z francúzskych paralympijských cyklistov. Pre šport hendikepovaných to bola obrovská globálna udalosť. Nakoniec mali rozhodujúce slovo zástupcovia televízie, ktorí povedali, že zrušenie mojej účasti je absolútne neprijateľné.

Jiří Ježek

Váš štart sa vtedy posúval, ako sa len dalo. Priblížili ste sa na trati k reklamnej karaváne?

S organizátormi sme boli dohodnutí, že ak by som sa reklamnej karaváne príliš priblížil a jasne som videl jej posledné vozidlá, tak by som spomalil. Nakoniec to vyšlo o pár sekúnd, pretože karavána nešla až pod Mont Saint Michel, ale zastavila asi päť kilometrov pred cieľom na vedľajšej ceste. Keď som na križovatke odbočoval doprava, videl som, ako parkujú posledné autá. Všetko vyšlo dokonale, nemusel som spomaľovať.

Rozrušili vás udalosti tesne pred štartom?

Vôbec nie. Stál som v Avranches v štartovej bráne, námestie bolo plné ľudí, búrlivo aplaudovali a ja som si uvedomoval, čoho som súčasťou. Aká veľká vec sa mi podarila. Prišiel za mnou riaditeľ pretekov Christian Prudhomme a povedal, že pre Tour de France ide o obrovský prelom. Vysvetľoval, aká pozitívna udalosť to je po všetkom, čím si Tour prešla v súvislosti s aférou okolo Lancea Armstronga.

Nakoniec ste 33 kilometrov zvládli za 43 minút a 11 sekúnd. Boli ste rýchlejší ako traja účastníci Tour de France. Riešili ste výkon?

Keď som vyrazil na trať, šliapal som do pedálov zo všetkých síl. Ale pre mňa to bol prvý priamy kontakt s Tour de France. Nikdy som sa tam predtým nebol ani pozrieť. Takže som si všetko užíval. Karavána rozdávala fanúšikom noviny Tour de France, na ktorých titulke som bol. Diváci teda vedeli, že nie som žiadny amatér a intenzívne ma povzbudzovali. Bolo ťažké sa naplno sústrediť a nepodľahnúť atmosfére. Vnímal som všetky vône popri trati, napríklad ako ľudia grilovali. Keď som prechádzal cieľom, zvlhli mi oči.

Užili ste si vtedy časovku? Alebo vám to všetko došlo až s odstupom?

Absolútne. Pre šport hendikepovaných to bol skutočne obrovský míľnik. Tour de France sledujú aj médiá, ktoré sa inak športu veľmi nevenujú. A ja som sa vďaka Škode mohol postaviť na štart. Účasť na Tour mi urobila obrovské meno. Na mieste som si ani neuvedomoval, aká prestížna vec sa mi podarila, hoci som poskytol desiatky rozhovorov. Ako bonus som absolvoval časovku ešte raz v sprievodnom vozidle za Tonym Martinom, ktorý bol v ten deň najrýchlejší. Stretli sme sa na pódiu, pretože som odovzdával dresy pre najlepších pretekárov dňa. V bielom drese Škoda Auto išiel Michal Kwiatkowski, zelený mal Peter Sagan. Stretli sme sa pár týždňov predtým na cestných majstrovstvách republiky v Dubnici. Pod Mont Saint Michel na mňa pozeral neveriaco a vyhŕkol: ‚Ty, čo tu robíš?‘